Ako každoročne, aj tento rok absolvovali biológovia z novobanského gymnázia so svojimi žiakmi zo sexty a II.A cestu do prírodovedného múzea vo Viedni. Tento náš ,,výletík“ za hranice sa konal v stredu 31.3.2016, tesne po prázdninách, takže sme boli čerstvo oddýchnutí s novo načerpanými silami. Vyrazili sme už ráno spred ,,hoťapa“.
Cesta trvala síce dlhšie než je priemerný čas, ktorý dokážeme tráviť cestovaním, no nás, študentov ,,elitnej školy“, to neodradilo a čas sme si krátili hraním kariet, počúvaním hudby či ,,bezcieľnym zízaním“ z okna autobusu. Príchodom do veľkomesta sme však ožili a zrazu všetci pozerali na preplnené cesty a chodníky plné rôznorodých ľudí, ktorí sa tu ,,hemžili“ ako mravce v mravenisku.
Naturwissenschaftliches Museum sa rozprestieralo v nádhernej historickej budove na okraji centra Viedne. Po vstupe do múzea sa zdalo, že ožíva každým príchodom nového návštevníka. Expozícia bola veľmi veľká. Začínala jednobunkovými organizmami, z ktorých sa postupne stávali mnohobunkovce. Cez tie najmenšie zvieratá, ktoré existujú, sme sa dostali až k tým najväčším a najmohutnejším, a nakoniec k tomu najdokonalejšiemu živočíšnemu druhu, ktorým je človek. Záver expozície tvorili horniny a minerály tých najkrajších tvarov a najpestrejších farieb. Expozícia bola umiestnená do obrovských miestností múzea, vo vitrínach, niektoré dokonca „skrášľovali“ steny mohutných miestností. Keďže fotenie bolo povolené a ako to už v študentskom svete býva, neodpustili sme si pár uletených selfie fotografií.
Naše ďalšie kroky viedli do viedenskej univerzity, ktorú v súčasnosti navštevuje aj naša bývalá žiačka Liana Ružičková. Spravila nám krátku ukážku hlavnej budovy univerzity, knižnice či najväčšej posluchárne univerzity. Aj keď túto prehliadku absolvovala len menšia skupinka študentov zo sexty, šanca štúdia na tejto vysokej škole sa možno zvýšila. Veď kto vie, kam nás napokon vietor odveje.
Nasledovala prehliadka centra mesta. Navštívili sme najdrahšiu ulicu Viedne, ulicu preplnenú obchodmi, či dokonca sme mali možnosť vychutnať si nádherný výhľad na toto mesto z vysokánskej veže radnice. Čakal nás aj menší rozchod, takže maminky sa určite potešili magnetkám, ktoré pribudli na chladničkách či známym a veľmi chutným čokoládovým Mozartovým guliam. Súčasná situácia vo svete je však trochu komplikovanejšia, ako by sme si ju možno chceli predstaviť. Preto sme mali aj menšiu „kultúrnu“ vložku v centre mesta v podobe manifestácie.
Všetko však prebehlo bez najmenších komplikácií, nikto sa vo veľkom meste nestratil a každý si užíval ten pocit, že nemusí sedieť v škole či doma nad knihami. Ako sme si však vychutnávali príjemnú atmosféru a lúče jarného rakúskeho slnka, čas neúprosne bežal a my sme sa museli vydať na totálne zdĺhavú cestu domov. Človek by si pomyslel, že cesta späť mu ujde oveľa rýchlejšie, no práve naopak. No tu sa opäť ukázal charakter vynaliezavých študentov a opäť si čas krátili hraním kariet. V druhej polovici autobusu sa dokonca rozozvučal spev našich druhákov, a tak bola cesta domov oveľa veselšia.
Strávili sme naozaj pekný deň na potulkách vo Viedni, a preto by som sa chcela za všetkých účastníkov exkurzie poďakovať p. profesorovi Haschovi za celú organizáciu a p. profesorke Juhásovej, ktorá nás sprevádzala univerzitou a ulicami rušného mesta. Ďakujeme!
Martina Kamodyová
Pozri: Fotoalbum