Rosa je nemecká dobrovoľníčka, ktorá od októbra pracuje v našej škole v rámci programu „kulturweit“. Keď k nám vtedy prišla, práve sa zatvorili školy a ona celú jeseň spolupracovala s nami online. V decembri odchádzala na dvojtýždňové vianočné prázdniny do Nemecka, no tie sa, žiaľ, predĺžili na viac než 4 mesiace, ktoré síce Rosa strávila fyzicky v Nemecku, no pracovne stále s našou školou v rámci dištančného vzdelávania. O svojich pocitoch napísala:
„Keď som v decembri odchádzala už vo vianočnej nálade s kufrom plným darčekov do Nemecka, na Slovensku sa práve všetko zatváralo. Napriek tomu som plná optimizmu verila, že sa v januári školy otvoria. Akonáhle som však pochopila, že sa tak nestane, začala som sa stotožňovať s myšlienkou, že doma strávim dlhšie obdobie. Pozitívne bolo, že na rozdiel od Nemecka prebiehalo v Gymnáziu Františka Švantnera riadne online vyučovanie, a tak som aj naďalej mohla svojou činnosťou pomáhať pri výučbe nemeckého jazyka.
Rozhovory počas vyučovacích hodín sa tak stali akýmsi digitálnym exkurzom z vlastných štyroch stien smerom na Slovensko a gymnazistov zas do Nemecka. Prirodzene, takýto kontakt a takáto komunikácia sú úplne iné ako v skutočnosti. Napriek tomu som dostala priestor na intenzívnejšiu spoluprácu s niektorými študentmi, ktorí prejavili záujem aj o mimoškolské aktivity počas individuálnych online hodín.
Počas týchto hodín sa mi podarilo spustiť projekt o kreatívnom písaní, ktorý spája novobanských gymnazistov a žiakov nemeckého gymnázia v mestečku Rheine, kde som maturovala.
Začiatkom apríla sa situácia začala zlepšovať, začalo sa intenzívnejšie hovoriť o otváraní škôl a o tom, že by som sa mohla opäť vrátiť na Slovensko. Tešila som sa rovnako ako pred mojím prvým príchodom v októbri, no s tým rozdielom, že teraz som už vedela, čo ma čaká.
Aj napriek veľkej radosti, že sa vraciam do Novej Bane, som sa len veľmi ťažko lúčila s mojou rodinou a priateľmi a vydala som sa na 14-hodinovú cestu vlakom. Keď som neskoro večer dorazila, cítila som sa opäť ako doma. Bola som veľmi unavená a okamžite som padla do postele.
V nasledujúce ráno som sa zobudila do dňa zaliateho slnkom a vtáčím spevom, ale prvé, čo som zbadala, bol adventný kalendár. V mojom novobanskom byte boli ešte Vianoce. Chceli ste niekedy v minulosti zjesť naraz celý adventný kalendár? Tento detský sen sa mi totiž tentokrát splnil, nakoľko polovica okienok bola ešte neotvorená. Ako prvé som odstránila vianočnú výzdobu a keď som si vybalila kufre, cítila som sa, akoby som ani nikdy neodišla.
V mojich spomienkach na Novú Baňu bola síce ešte hlboká zima, no keď som vyšla von, naskytol sa mi priam idylický pohľad na zelenajúce sa stromy a kvitnúce kvety.
Teším sa, že v najbližších týždňoch spoznám aj túto inú stránku Novej Bane a Slovenska a postupne sa osobne zoznámim so študentmi Gymnázia Františka Švantnera.“
Rosa Tonigs, z nemeckého originálu preložila Renáta Juhásová