• Novinky

  • Novinky

            • Pestrý október

            • Zlatý október priniesol miestami aprílové počasie, nás to však neodradilo a ani sme len nepomysleli na jarnú únavu. Po septembrovom rozbehu už naplno zarezávame v škole, ale radi využijeme každé spestrenie (a uvoľnenie z vyučovania).

              Prváci sa už tiež rozkukali a prípadné nástrahy a problémiky spojené so zmenou prostredia riešili s pracovníčkami Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Žarnovici. Tie sa neskôr zamerali na tretiakov, ktorí by už mali uvažovať o voľbe povolania a ďalšom štúdiu a "morili" ich testami profesijnej orientácie (septimánov to čaká tiež). Maturanti by už mali byť rozhodnutí, užitočné informácie mohli získať na veľtrhu vysokých škôl Gaudeamus v Nitre. U nás v škole sa páči aj kpt. Šmondrkovej, preventistke OO PZ v Žiari nad Hronom. Aj my ju vždy radi privítame, tento raz si dala stretko najprv so sekundou (pokračovali v projekte Správaj sa normálne) a potom s III.A a septimou (problematika obchodovania s ľuďmi).

              Mesiac sa tiež niesol v znamení zvýšenej "šprechovacej" aktivity. Najprv to rozbalil výber žiakov na dvojdňovom hudobno-dramatickom workshope, potom sa zbalilo duo Simona Pavolová a Daniel Melicher - títo naši dvaja redaktori online-časopisu Klick strávili celý týždeň v Berlíne (pribalili sme im  aj nášho dobrovoľníka Lorenza). S plnou batožinou k nám dokvitli naši slovinskí priatelia z Beltinci, aby sme im oplatili ich dobrosrdečnosť a pohostinnosť. Spoločných päť dní bolo intenzívnych, veselých, ale ako to na konci vždy býva, krátkych. Ich batožina pri odchode bola naplnená množstvom zážitkov a spomienok. Na svoju Noc v škole budú spomínať sekundáni a terciáni, ktorí si ju užili tradične k Halloweenu. Členovia študentskej rady pre nich pripravili hry a súťaže, niektoré možno aj strašidelné. Jej dvaja noví členovia Veronika Adamcová a Timo Rajnoha sa v Žiari nad Hronom zúčastnili workshopu Párty s participáciou. Vrátili sa "nadupaní" a určite sa z nováčikov čoskoro stanú lídri.

              Virtuálne sa do Nemecka vybrali Sára Polnišerová a Viktória Forgáčová zo sekundy. Spoločne vytvorili model "Euro-Mir" - horskej dráhy v zábavnom Europa-Parku v Ruste a poslali ho do súťaže Top 100 nemeckých pamiatok. Držíme im palce, aby vyhrali aj skutočný zájazd do Mníchova. Cestovateľské okienko dopĺňa geologicko-dejepisná exkurzia v Banskej Štiavnici. Nad zemou či pod zemou, v sexte sú pripravení na všetko - s prilbou a lampou v úzkych chodbách v Banskom múzeu, v uličkách popri historických pamiatkach, aj v Novom zámku na turecké vpády. Aj my sme vždy pripravení (nielen budovať a brániť...) - dočítate sa opäť o mesiac.

          • Záložka do knihy spája školy

            • Záložka do knihy spája školy

            • Záložka do knihy spája školy: Čítam, čítaš, čítame
              je projekt, ktorého cieľom je nadviazanie kontaktov medzi základnými školami a osemročnými gymnáziami a podpora čítania prostredníctvom výmeny záložiek do kníh. Žiaci sekundy a tercie vyrábali záložky, ktoré sme poslali žiakom Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci. (pozri Fotoalbum)
          • Top 100 nemeckých pamiatok

            • Top 100 nemeckých pamiatok

            • Sára Polnišerová a Viktória Forgáčová zo sekundy sa zapojili do súťaže Top 100 nemeckých pamiatok. Úloho bolo z ľubovoľného materiálu vytvoriť model jednej zo 100 najznámejších nemeckých turistických atrakcií. Vybrali si horskú dráhu "Euro-Mir" v zábavnom Europa-Park v Ruste. Môžete si prečítať aj ich zdôvodnenie a postup práce (v nemčine :)

              Wir finden den Europapark sehr interessant. Für die Herstellung des Modells haben wir Papier, Kunststoffröhren, Tonpapier, Fensterdichtung und Knete gebraucht. Zuerst haben wir die Röhren mit Geschenkpapier verpackt. Dann haben wir 5mm-dicke Streifen aus schwarzem Tonpapier geschnitten und auf die Röhren aufgeklebt. Die Dichtung haben wir mit blauer Farbe angestrichen. Zum Schluss haben wir aus Knete einen Wagen mit Figuren gebastelt. Es war sehr aufwendig, dieses Modell zu bauen. Trotzdem hat es uns viel Spass gemacht und wir haben uns dabei gut unterhalten können. (pozri Fotoalbum)  

              Prvou cenou je zájazd do Mníchova, držíme im palce!

          • PASCH - Jugendbegegnungen

            • PASCH - Jugendbegegnungen

            • Na jar v tomto roku sme začali spoluprácu s partnerskou školou v slovinskom Beltinci. Náš spoločný projekt v iniciatíve PASCH-Jugendbegegnungen (stretnutia mládeže z partnerských škôl) má názov Naše mesto / naša krajina. My sme spoznali ich mesto a krajinu a na oplátku sme ich 12. - 16. októbra privítali na našom gymnáziu a pripravili pre nich pestrý program: po zoznámení sa s priestormi školy a krátkom folklórnom vstupe nás spoločne čakali tvorivé dielne (hrnčiarstvo a pletenie náramkov, zdobenie medovníkov, maľovanie slovenských ornamentov, "mňam-mňam" = ako chutí Slovensko), popoludní súťažný duel v zábavných disciplínach a prechádzka po náučnom chodníku Zvonička. Na druhý deň sme počas workshopu v mestskej knižnici objavovali, ako blízke a niekedy odlišné sú naše jazyky a zároveň si dopĺňali slovnú zásobu v nemeckom jazyku. Zaujímavým spestrením boli naše tradičné vinše, príslovia, piesne, ktoré sa slovinskí žiaci naučili po slovensky. Mohli opäť o trochu viac spoznať našu kultúru, ale i naši žiaci spoznávali pri riešení úloh zvyky a tradície, ktoré niekedy pomaly upadajú do zabudnutia. Históriu nášho mesta i okolia im priblížila prehliadka Pohronského múzea v Novej Bani, výlet do Nitry zase dávnejšiu históriu Slovanov a ponúkol aj neodmysliteľné nákupy. Nádherné počasie nás sprevádzalo v Banskej Štiavnici. Po podzemnej prehliadke bane v Banskom múzeu v prírode sme sa presunuli do centra a pri riešení úloh v spoločnej "mestskej rallye" objavili všetky zaujímavé zákutia. Lúčenie bolo ťažké, ale v spolupráci chceme pokračovať a tešíme sa na ďalšie stretnutia. Nemôžeme zabudnúť pochváliť vynikajúce bagety z nášho školského bufetu, ktoré nám naozaj závideli, a najmä poďakovať sa za prípravu workshopov a spoluprácu Jánovi Fialovi s manželkou, Kamile Mištíkovej, Eve Velty a za sponzorský príspevok Tekovskej kúrii a spoločnosti Tristone.

              Pozri Fotoalbum

              Im Frühling dieses Jahres führten wir den ersten Teil unseres gemeinsamen Projekts mit der Grundschule im slowenischen Beltinci durch. Das Projekt heißt PASCH-Jugendbegegnungen: Unsere Stadt / Unser Land. Wir lernten ihre Stadt und ihr Land kennen und im Oktober empfingen wir sie als Gäste bei uns in Nová Baňa. Das Programm für 5 Tage war voll: am ersten Tag die Begrüßung an unserem Gymnasium und die Verteilung in die Familien. Am zweiten Tag ging es nach kurzer Schulbesichtigung und Einführungphase richtig los. Vier interessante Workshops ließen keine Zeit für Langeweile, am Nachmittag tobten sich die Schüler auf dem Sportplatz beim spannenden Staffelwettbewerb aus und für den Aufstieg auf den nahe liegenden Roten und Raben Felsen wurden sie mit herrlichen Ausblicken auf die Stadt und Umgebung belohnt. Am dritten Tag entdeckten wir während des Workshops in der Stadtbibliothek, wie ähnlich oder mal sehr unterschiedlich unsere Muttersprachen sind und zugleich bereicherten wir unseren deutschen Wortschatz. Dann folgte der geschichtliche Teil: am Vormittag noch der Besuch des Stadtmuseums in Nová Baňa und nach gutem Mittagessen die Fahrt nach Nitra. Die Besichtigung dieser historischen, aber leider sehr windigen und kalten Stadt "krönte" der Auslauf ins moderne Shoppingzentrum.  Am Samstag fuhren wir in die UNESCO-Stadt Banská Štiavnica. Im Bergbaumuseum stiegen wir zuerst "unter Tage" und wieder auf der Erdoberfläche erwärmte uns herrliche Herbstsonne. Die Stadtrallye im Zentrum konnten wir so richtig genießen. Der Abschied fiel schwer, aber in der Zusammenarbeit möchten wir weitermachen und freuen uns auf das nächste Treffen.

          • Klick - workshop v Berlíne

            • Klick - workshop v Berlíne

            • Celý týždeň som nebola doma. Ani v škole. Vymeškala som celý týždeň. A vlastne som nebola ani na Slovensku. Ja, Daniel, Lorenz a ďalší žiaci so siedmich krajín strednej a východnej Európy sme odcestovali do Berlína. Tvorili sme tam Klick. Klick, to sme vlastne my. Stojíme na pevnej základni Goetheho inštitútu a tvoríme online časopis pre mladých a o mladých. Týždeň od 10. do 15. októbra to bolo naše druhé spoločné, no zároveň posledné stretnutie, posledný workshop predtým, ako nás niekto znovu vystrieda.

              Len nedávno sme sa vrátili. Na vlakovej stanici doma v Novej Bani som sa zvítala s mojou mamou. Prvá otázka bola „Ako bolo?“. To isté sa ma spýtal otec, starká, priatelia aj spolužiaci a v podstate každý, kto vedel, že som sa vrátila z Nemecka. Tak teda, ako bolo?

              Cesta bola dlhá, ale ubehla rýchlo. Let bol skvelý, ale pristátie nečakane tvrdé. Počuť znovu nemčinu bolo prekvapivo ťažké (a rozumieť ešte ťažšie). Hotel Transit nám ponúkol výborný nocľah a ešte lepšie raňajky (no najlepšiu večeru). Privítali nás známe tváre z Čiech, Maďarska, Poľska až po Estónsko, no v neposlednom rade naše vedúce, Eva a Karo. Večer krajín zas raz nesklamal. Rýchla sprcha, posteľ a týždeň sa mohol začať.

              Gelbe Vila – miesto činu. Presne tu sa začal kolotoč workshopov o copyrighte či blogovaní. Avšak gro a cieľ tohto workshopu bolo stretnutie so žiakmi berlínskeho gymnázia. Predchádzalo tomu rozdelenie do skupín a dôkladná príprava. Nebolo to len také hocijaké stretnutie. Interview na stále aktuálnu tému migrácia a integrácia bolo o to zaujímavejšie, že sme sa stretli osobne s utečencami z Afriky a Ázie. Spoznali sme ďalších nových nezabudnuteľných ľudí. Nasledovalo spracovanie textu, nahrávok, fotiek a konečne blogovanie. Vznikli ďalšie skvelé články. (prečítať si ich môžete na stránke http://blog.pasch-net.de/klick/ )

              Tento týždeň nebol len o písaní a workshopoch. Boli sme predsa v Berlíne, v jednom z najznámejších a najzaujímavejších miest sveta. V rámci iných aktivít a voľného času sme navštívili viaceré známe a vyhľadávané miesta: Branderburgskú bránu, Bundestag, Potsdamer Platz, Berlínsky múr, pomník holokaustu, Berlínsky dóm, berlínsku hlavnú stanica, Charlottenburg. Nesmela chýbať vyhliadková plavba loďou po rieke Spree, Pergamon múzeum, výstava fotiek v C/O galérii a hlavne berlínsky kebab.

              Týždeň sa závratnou rýchlosťou blížil ku koncu. Všetci sme si to uvedomili v piatok večer pri balení kufrov. Posledná večera, posledná noc, posledné raňajky, posledný pohľad, posledné objatie, posledné „ahoj“. Všetko s prívlastkom „posledné“ je deprimujúce. Prežili sme však nezabudnuteľný týždeň plný nezabudnuteľných skúseností a zážitkov. Po sedemhodinovej ceste naspäť na Slovensko som pobozkala svoju mamu a povedala som jej len „Bolo dobre.“ A to muselo v tej chvíli stačiť.

              Píšem tento článok a rozmýšľam, čo takýto pobyt v Berlíne človeku dá a ako ho zmení. Robím si poznámky.

              • Zmena názoru a pohľadu na svet
              • Spoznanie novej kultúry a vôbec mentality ľudí
              • Noví ľudia, nové skúsenosti, nové vedomosti
              • Jazyk v praxi
              • Nezabudnuteľné zážitky

              ...

              Teraz mi neostáva nič iné, len sa poďakovať. V prvom rade poďakovať Goetheho inštitútu za takúto možnosť. Strávila som dva týždne mimo Slovenska. Ďalej moja vďaka patrí Eve Pitscher a Karoline Kerkai, skvelým ženám, ktorá nás mali na starosť a dbali na naše bezpečie a pohodlie. Posledné ďakujem patrí vám všetkých, ktorí ste boli spolu so mnou v Berlíne a vytvorili jedinečný zážitok, ktorý navždy ostane v mojej pamäti. (pozri Fotoalbum)

              Simona Pavolová, septima

          • Úspech našich karatistiek

            • Úspech našich karatistiek

            • Naše študentky Ema Kasanová a Veronika Homolová (kvinta) sa zúčastnili v dňoch 11. - 16. 10. 2016 Majstrovstiev Európy WUKF v talianskom Montichiari a dosiahli vynikajúce výsledky:

              Ema Kasanová: 3. miesto - kumite team 15-17; 5. miesto - kata individual 15-17             

              Veronika Homolová: 6. miesto - kata individual 15-17  

              Blahoželáme!      

          • Továreň na scény

            • Továreň na scény

            • Byť žiakom PASCH-školy sa oplatí - povedali sme si opäť, keď nám ponúkli, aby sme dva dni namiesto vyučovania strávili na nemeckom workshope. Potešili sme sa, neváhali sme a ihneď sme sa prihlásili. Maťka, Nika, Daniel a Simona sme sa so spolužiakmi z kvinty, sexty, I.A a III.A stretli na najvyššom poschodí školy, v aule. Dva dni sme strávili spolu s dvomi milými mladými ľuďmi z Nemecka (Fabio a Karo z Hamburgu) a pracovali sme na workshope s názvom Szenexpres.

              Názov Szenexpres už niečo prezrádza - našou úlohou bolo v priebehu dvoch dní vytvoriť scénu, so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená zvuk – hudba, pohyb – tanec, obraz – divadlo. Nezáležalo na tom, či vieme alebo nevieme spievať. Jednoducho sme stáli v kruhu a zborovo sme spievali „ein Hoch auf uns“, známu nemeckú pesničku od Andreasa Bouraniho.

              Avšak bezduché státie na pódium je príliš nudné. A tak našou ďalšou výzvou bolo vymyslieť krátku a jednoduchú choreografiu, ktorú sa naučí aj tanečné drievko.

              A na záver prišlo to hlavné – scéna. Spoločne sme sa pozreli na tému Zukunft (budúcnosť). Rozriešili sme jej pozitíva a negatíva. To, na čo sa v budúcnosti tešíme, alebo čoho sa bojíme.

              Vyvrcholenie workshopu prišlo vo štvrtok na poslednej vyučovacej hodine. Nervozita a tréma stúpali, keď sa do auly nahrnuli žiaci zo všetkých nižších ročníkov. Čo už sme však mohli robiť - „Show must go on“. A tak sme sa postavili pred naše publikum, aby ozajstná scéna mohla začať. Po úvodnej piesni prišli na rad pripravené scény. O chorobe a návšteve lekára, o hľadaní práce, ale aj o rodine a deťoch a o láske a nevere. Vystúpenie sme zakončili krátkym tancom a piesňou sme sa rozlúčili. Spokojní po dvoch zábavných dňoch a hrdí na výsledok našej spoločnej práce

              Simona Pavolová a Daniel Melicher, septima

              Szenenfabrik

              Als Lorenz - der deutsche Freiwillige – uns am Anfang der Woche sagte, dass wir zwei Tage in einer sogenannten Deutsch-Werkstatt statt im Unterricht verbringen werden, waren wir begeistert. Daniel, Martina, Nika und ich (Simona) haben nicht gezögert und uns sofort angemeldet. So kam es, dass wir uns am Mittwochmorgen mit den Mitschülern der Kvinta und Sexta auf der obersten Etage der Schule im Auditorium trafen. Dort verbrachten wir zwei Schultage zusammen mit Fabio und Karo - zwei netten jungen Trainern aus Hamburg in Deutschland (die erfindenker) und arbeiteten im so genannten Workshop: Szenexpress. 

              Bereits der Name ist vielsagend. Unsere Aufgabe war es also, innerhalb von zwei Tagen eine kleine Szene mit allem, was dazugehört, einzuüben. Das heißt, mit Ton und Musik, Bewegung und Tanz und auch mit Malerei und Theater. Ob wir schon gut singen konnten oder nicht, spielte dabei keine Rolle. Wir standen in einem Kreis und sangen gemeinsam "Ein Hoch auf uns“, einen Song des bekannten deutschen Sängers Andreas Bourani, im Chor.

              Nur passiv auf der Bühne zu stehen und zu singen, war uns aber viel zu langweilig. Und so bestand unsere nächste Herausforderung darin, eine kurze und einfache Choreographie zu entwickeln und dabei zu lernen, zu Musik zu tanzen und sich zu bewegen.

              Schließlich kam der Höhepunkt - die Szene. Gemeinsam einigten wir uns auf das Thema Zukunft. Zu diesem Bereich fielen uns die unterschiedlichsten Assoziationen ein – sie waren sowohl positiv als auch negativ. Es waren zum Beispiel Dinge, auf die wir Jugendlichen uns in der Zukunft freuen und solche, vor denen wir Angst haben und uns fürchten. 

              Das Finale des Workshops fand am Ende der Unterrichtsstunden, am Donnerstag, statt. Wir alle waren sehr nervös, als jede Menge Schüler der unteren Klassen in die Halle strömten, um uns zuzuhören. Unsere Szenen waren noch bei weitem nicht perfekt und wir waren noch nicht bereit, unsere Szenen zu zeigen. Aber: „Show must go on“ - "Die Show muss weitergehen". Und so fanden wir uns in einer sehr realen Szene vor dem Publikum wieder und fingen einfach an. Nach dem ersten Song spielten wir die Szenen auf der Bühne vor. Es ging nicht nur um Krankheit und mürrische Ärzte und die Herausforderung, einen Job zu finden, sondern auch um Familie und Kinder sowie Liebe und Untreue. Zum krönenden Abschluss präsentierten wir unsere kurzen Tänze und Lieder und verabschiedeten uns vom durch und durch begeisterten Publikum – es hat uns viel Spaß gemacht und wir sind stolz auf die Ergebnisse!

            • V príme je príma

            • Vážení rodičia! (žiakov 5. ročníka ZŠ)

              Máte záujem

              • dozvedieť sa o podmienkach štúdia v príme na Gymnáziu Františka Švantnera v Novej Bani?

              • oboznámiť sa s učebným plánom osemročného štúdia  a jeho odlišnosťami od vzdelávania na základných školách?

              • informovať sa o podmienkach, pracovnom prostredí, školských a mimoškolských aktivitách žiakov prímy na našej škole?

              • dozvedieť sa o tom, v čom spočívajú výhody zaradenia Vášho dieťaťa do osemročného štúdia?

              Pozývame Vás na stretnutie s vedením školy, výchovným poradcom a skúsenými pedagógmi dňa 25. 10. 2016 o 16.00 hod. v priestoroch GFŠ v Novej Bani.

            • Vedecká show - v zajatí Michaelovho nadšenia

            • V rámci propagácie festivalu vedy - Európska Noc výskumníkov 2016 - pripravilo Národné centrum pre popularizáciu vedy Vedeckú show Michaela Londesborougha, na ktorú sme sa veľmi tešili vďaka intenzívnej propagácii a nadšeniu p. prof. Benčatovej.

              Sme radi, že sa nám podarilo na Vedeckú show do Banskej Bystrice dostať, nakoľko počet účastníkov bol obmezený, ale vďaka p. profesorke sme tú tlačenku zvládli a celá sexta a kvinta sme sa ocitli medzi ostatnými 250 poslucháčmi v aule Prírodovedeckej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

              Atmosféra počas celej prednášky bola úžasná. Michael sa bravúrne ujal svojej úlohy a objasňoval nám zákonitosti fyziky (konkrétne svetelných a zvukových javov) jemu príznačným nadšením a vtipkovaním. Pútavým spôsobom vysvetľoval šírenie a vlastnosti svetla, šírenia zvuku, princíp lasera… - tak jednoducho, že sme všetci jeho výkladu porozumeli :). V zaujímavej časti nám predviedol prenos zvukového signálu optickým vláknom a laserovým lúčom, či princíp činnosti polovodičov. Videli sme fluoreskujúce médium zasvietiť tlieskaním, prechod lúča vodou, z ktorej nie a nie vyliezť von a písanie svetlom! V istej chvíli nás Michael prebral výbuchom traskavej zmesi, o chvíľu sme videli prepis zvuku na svetlo a zrazu Michael nádychom neznámej zmesi plynov rozprával ako mimozemšťan….

              Jeho show bola naozaj úchvatná a odchádzali sme nadšení a spokojní. Michael je super človek – múdry a vzdelaný, napriek tomu jednoduchý a priateľský. Rozdáva radosť a snaží sa zložité veci objasniť jednoduchým spôsobom. Na konci stretnutia bol ochotný s nami urobiť pár spoločných foto, čím hlavne p. profesorke urobil veľkú radosť. Pokiaľ vás jeho osobnosť zaujala a chcete sa o ňom a vedeckej show dozvedieť viac, pozrite si Fotoalbum a niektoré ukážky pokusov nájdete  na youtube alebo portále Českej televízie.

              Niekoľko z jeho pokusov odprezentujeme počas Týždňa vedy aj ostatným triedam.

              vedátori z kvinty a sexty

          • Ako sme „turistikovali“

            • Ako sme „turistikovali“

            • Niežeby nás čarovná vôňa dobrôt novobanského jarmoku nelákala, ale pedagógovia našej školy na čele s p. profesorom Foťkom pre nás ešte predtým naplánovali peknú vychádzku za krásami prírody Novej Bane.

              Tí "učeniachtiví" (maturanti a tretiaci) pekne-krásne zarezávali a ostatní sme v „organizovanom hlúčiku“ nasledovali našich pedagógov.

              Hore Štangelírom sme to vyklusali, hore Hrádzou vyšľapali, Kútovcami obdivovali výhľady, Zajačou dolinou predýchali a po prejdení Kolibskej a Poliačikovej cesty sme pri Banskom dvore na Tajchu „zaparkovali“ a  vydýchali sa. A zapázovali - Fotoalbum.

              Po krátkom odpočinku "šéfino" zavelil a naša púť spod Tajchu pokračovala záááááááse hore kopcom na Kamenársku a potom už zase rýchlo dole tie dobroty...

              Naozaj, krásna je táto naša Nová Baňa! A sme radi, že túto krásnu prechádzku s nami absolvoval aj náš nemecký priateľ - dobrovoľník Lorenz.

              Anonymný pútnik

            • Písačky o septembri

            • Školský rok sa rozbehol na plné obrátky, september je za nami, takže je tu náš mesačný sumár školských aktivít. Hneď na úvod k nám zavítal náš "starý" známy - americký lektor Ray absolvoval u nás English Week 6. - 9. 9. už po štvrtýkrát. Pre terciu si pripravil opäť množstvo zaujímavých aktivít na zdokonalenie ich jazykových schopností. Hodiny s ním boli po celý týždeň zaujímavé a tvorivé. Vzápätí ho vystriedala nová tvár z Nemecka - Lorenz, ktorý u nás strávi až šesť mesiacov. Jeho dobrovoľnícka "misia" začala 13. 9. a spočíva v sprostredkovaní rôznych informácií na vyučovaní nemčiny, ale i v aktívnom zapájaní sa do školských i mimoškolských aktivít, počas ktorých by mali žiaci prekonávať zábrany a voľne komunikovať v nemčine (ani angličtina nie je zakázaná). K septembrovému Európskemu dňu jazykov si 26. 9. pre sextu a septimu pripravil zaujímavosti a ukážky nemeckých dialektov.

              Žiaci sekundy, kvinty a nováčikovia z I.A - aby sa vyhli zbytočným otlakom z vysedávania, na ktoré si za dva mesiace odvykli - pokračovali radšej v prázdninovej činnosti. Na plavárni v Leviciach absolvovali 12. - 16. 9. plavecký výcvik. Zdokonalili si plavecké, skokanské aj podvodné štýly a na záver si zmerali sily v pretekoch na 50 metrov. Žiaci septimy a III.A si 8. 9. museli odsedieť dlhšiu cestu na exkurziu až do Poľska, atmosféra v bývalom koncentračnom tábore Osvienčim v nich zanechala silné dojmy. A mladí vedátori z kvinty a sexty vycestovali 29. 9. do B. Bystrice. Na podujatí Noc výskumníkov ich uchvátila skvelá Vedecká show, ktorej témou bolo Svetlo a zvuk. Maturanti z IV.A urobili na konci septembra vážny krok - definitívne si vybrali štyri maturitné predmety a odovzdali prihlášky na maturitnú skúšku. Ich predchodcovia, absolventi nášho gymnázia a viacerí už i vysokých škôl, im ešte predtým 16. 9. na neformálnom stretnutí College Market poskytli cenné rady a informácie k výberu vysokej školy, prijímaciemu konaniu a štúdiu na rôznych fakultách. A keďže cez jarmok 23. 9. každý radšej myslel na dobroty tam ponúkané, v škole sme nechali "trápiť" sa len tých starších (septima, III.A, IV.A), ostatné ročníky si na účelovom cvičení - turistickej vychádzke na Tajch - vyvetrali hlavy a ponaťahovali kosti, aby sa popoludní mohli vrhnúť do jarmočnej spleti. Spleť októbrových udalostí opäť o mesiac.

            • Dobrovoľník z Nemecka

            • AHOJ! Mein Name ist Lorenz Reichert, ich komme aus Würzburg in Deutschland und als kulturweit-Freiwilliger bin ich nun für sechs Monate in den Deutsch-Klassen des Gymnasiums Františka Švantnera in Nová Baňa. Ich bin 18 Jahre alt, habe vor kurzem mein Abitur gemacht und möchte als „Kulturbotschafter“ den Schülerinnen und Schülern neue Perspektiven im Sprachunterricht eröffnen. Am Europäischen Tag der Sprachen führte ich mit den Schülerinnen und Schülern der Sexta und Septima eine Aktion zum Thema „Dialekte in Deutschland“ durch. Ziel war, sie für die Vielseitigkeit der deutschen und auch der slowakischen Sprache zu sensibilisieren. 60 Prozent aller Deutschen sprechen einen Dialekt – darunter bayrisch, sächsisch, fränkisch, schwäbisch oder platt. Schülerinnen und Schüler, die gerade Deutsch lernen, verstehen bisweilen nur Hochdeutsch. Deshalb hörten sie bayrische Musik (Ham kummst – Seiler und Speer) und Hörbeispiele zu verschiedenen Dialekten, um unterschiedliche Arten der Aussprache kennenzulernen und anhand einer Deutschlandkarte einzuordnen. Ich hoffe, den Schulalltag dadurch etwas bereichert zu haben und eine neue Seite Deutschlands gezeigt zu haben.

               

              Volám sa Lorenz Reichert, pochádzam z nemeckého Würzburgu a ako dobrovoľník v kultúrnej oblasti budem pôsobiť 6 mesiacov na hodinách nemeckého jazyka v Gymnáziu Františka Švantnera v Novej Bani. Mám 18 rokov, nedávno som maturoval a ako „vyslanec kultúry“ chcem na hodinách cudzieho jazyka žiačkam a žiakom otvárať nové perspektívy. V rámci Európskeho dňa jazykov som sa so žiakmi sexty a septimy bavil o nárečiach v Nemecku. Mojím cieľom bolo poukázať na mnohostrannosť nemčiny, ale aj slovenčiny. 60% všetkých Nemcov používa nárečie – medzi inými bavorské, saské, franské, švábske či dolnonemecké nárečie. Žiačky a žiaci, ktorí sa práve učia nemecký jazyk, rozumejú iba spisovnému jazyku. Preto počúvali bavorskú hudbu (Ham kummst – Seiler und Speer) a zvukové nahrávky rôznych dialektov, aby spoznali odlišné typy výslovnosti a na základe mapy Nemecka ich priradili. Dúfam, že som tak aspoň trochu obohatil bežný školský deň a ukázal novú stránku Nemecka.

               

              Vielen Dank, Lorenz, und sei herzlich willkomen bei uns am Gymnasium :)

            • Plavecký výcvik

            • Septembrový začiatok školského roka na našom gymnáziu už tradične patrí "pokračovaniu prázdninových radovánok" na plaveckom výcviku. V dňoch 12. – 16. 09. žiaci kvinty, sekundy a nováčikovia z I.A nesadali do školských lavíc, ale do autobusu a nabrali kurz Levice. V tamojšej plavárni sa snažili vylepšiť svoje plavecké spôsoby, ale mohli sa i vyšantiť pri doplnkových aktivitách. Záver patril plaveckým pretekom. Galériu najrýchlejších plavcov nájdete vo fotoalbume.

          • Anglický týždeň na GFŠ

            • Anglický týždeň na GFŠ

            • Tento školský rok sme v tercii začali trošku inak ako väčšina školákov. Kým v ostatných triedach nášho gymnázia žiaci otvárali prvé strany vo svojich knihách a zošitoch, my sme spíkovali na anglickom kurze s názvom English Week, ktorý sa na našej škole konal už po štvrtýkrát. S anglicky hovoriacim lektorom z USA, Rayom Sikorskim, sme každý deň trávili 6 vyučovacích hodín, na ktorých, ak sme chceli niečo povedať, sa nedalo naozaj inak, len po anglicky. Hodiny s ním boli zaujímavé, ale hlavne tvorivé. Hrali sme sa „Partičku“, vymýšľali vlastný vynález, režírovali film... Na konci kurzu každý z nás dostal certifikát o jeho absolvovaní. Sme veľmi radi, že nám naša škola vytvára príležitosti na stretávanie sa s rodenými hovorcami cudzích jazykov,  čím máme možnosť sa v nich neustále zlepšovať.

              Katarína Kyseľová, tercia

          • Tri najlepšie týždne v Nemecku

            • Tri najlepšie týždne v Nemecku

            • Ako to celé začalo...

              Bolo to ešte v decembri v minulom roku, keď nám na hodine nemčiny p. prof. Bagalová predstavila možnosť získať štipendium a ísť na tri týždne cez letné prázdniny do Nemecka. Podmienkou ale bolo natočiť video, kde sme sa mali predstaviť a povedať čo-to o sebe. Zo začiatku sa mi do toho veľmi nechcelo, predsa len sme mali na rozmyslenie, všetku tú prípravu a natočenie videa len týždeň, čo je dosť havarijný termín. Prvé dva dni som bola v tom, že nikam nejdem, ale vďaka podpore od rodiny, kamarátov a p. prof. som sa do toho obula a povedala si, že to skúsim. Samotné video sa nerodilo ľahko, lebo deň pred odovzdaním sa mi pokazil mobil, na ktorom som to mala natočené a mala som chuť ho pokaziť ešte viac, ako dovtedy bol. Na druhý deň som mala z pekla šťastie, náhodne som stretla kamaráta, ktorý mi na víkend požičal svoju kameru, takže som mohla celý víkend točiť jednotlivé spoty po celej Novej Bani. Po dvoch mesiacoch čakania sa mi ozvali, že idem. Vybrali ma. Zmocnili sa ma pocity radosti, nadšenia, ale trochu aj rešpektu z neznámeho. Mesiace sa krátili, moja úroveň nemčiny stagnovala, napätie sa zvyšovalo, ale upokojovala ma predstava, že tam nejdem sama. Spoločnosť mi robila Kika Kotorová zo sexty.

              Po prílete nás na letisku čakala „armáda“ z Goetheho – Inštitútu, ktorá nás dopravila do Hohebuchu. Bola to taká malá pokojná oblasť situovaná v kukuričnom poli, ale to mi vôbec nevadilo. Celkovo nás bolo 56 účastníkov z 13 krajín sveta. Na začiatku nám dali robiť vstupný test, podľa ktorého zistili, ako sme na tom s nemčinou a zaradili nás do tried. Vyučovanie sme mali každý deň (samozrejme okrem víkendov) od 8:30 – 10:00 a od 10:30 – 12:00. Veľmi sa mi páčil ich systém vzdelávania. Keď na nás videli, že sme kaputt, netrápili nás v triedach, ale vyšli sme von a zahrali si hry, pri ktorých bola vždy sranda, trochu sme sa odreagovali a naspäť sa šli učiť. A verte mi, to boli iné výsledky. Po prvom týždni sme mali jeden večer tzv. „Länderabend“, na ktorý sme si mali každý pripraviť niečo typické pre krajinu, z ktorej pochádzame. Napríklad Turecko pripravilo ich typické jedlá, Džibutsko sa navlieklo do ich tradičných oblečení a spievalo, s  Južnou Kóreou sme si všetci zatancovali Gangnamstyle. My sme v krátkosti povedali čo-to o Slovensku a pozornosť publika sme vyskúšali krátkym kvízom. Kika im nakoniec zaspievala slovenské ľudovky. Celý čas sme mali čo robiť, takže za tri týždne nuda nehrozila. Popoludnia a večery sme mali vyplnené rôznymi aktivitami, ako napríklad maľovanie, spievanie, tancovanie, výroba tričiek batikovaním, tvorivé workshopy, rôzne hry a súťaže... Jediný problém bol v tom, že sme mali na výber z troch aktivít a museli sme si vybrať maximálne jednu. Raz za týždeň sme mali hip-hopový workshop s profesionálnymi tanečníkmi – na konci pobytu sme zvládli aj jednoduchú choreografiu a dvakrát za týždeň bola možnosť ísť aj na spoločenské tance. Vyblázniť sa bolo kde, lebo každú sobotu sme mali párty. Víkendy boli tiež super, väčšinou sme chodili na výlety. Navštívili sme Technické múzeum v Mannheime, univerzitu v Heidelbergu a historický Schwäbisch Hall. O šport tiež nebola núdza, každý deň sme hrávali volejbal a chalani futbal, chodili sme na kúpaliská a raz dokonca aj na lezeckú stenu. Najlepšie zážitky mám asi zo zábavného parku Tripsdrill, kde bolo asi 30 kolotočov, na jednej húsenkovej dráhe som si stihla ledva sadnúť a už som bola dole hlavou. Ďalšia zase išla cez vodu, na čo ma, samozrejme, nikto predtým neupozornil, takže na mne nitka neostala suchá. Miestami som si pripadala ako v seriáli Krok za krokom, už mi chýbal len ten pád do guličiek. A keďže sme sa tam išli hlavne vzdelávať, na konci sme robili skúšky podľa úrovní, na ktoré sme sa vopred zahlásili. Každý robil to, na čo sa cítil a získal jazykový certifikát z A1, A2 alebo B1 úrovne. Je mi ľúto, že to už všetko skončilo, ešte by som tam rada ostala. Mám za sebou tri najlepšie týždne vo svojom živote, spoznala som úžasných ľudí z celého sveta, získala som skvelé skúsenosti a obrovské ďakujem patrí všetkým, ktorí ma po celý čas podporovali a pomáhali mi.

              Simona Solčanová, IV.A

          • Po stopách zločinov nacizmu

            • Po stopách zločinov nacizmu

            • Nie je exkurzia ako exkurzia. Presne s touto myšlienkou v hlave som nastupovala 8. septembra presne o 5:30 ráno do autobusu. Nielen mňa, ale aj celú septimu a tretiakov čakala dlhá cesta až za hranice Poľska – do Osvienčimu.

              Pred budovou, v ktorej sa kupujú lístky, sme si spolu s ďalšími stovkami ľudí z celého sveta okolo nás  ešte neuvedomovali, kam sme prišli. Dostali sme prvé inštrukcie. Všetky batohy a tašky nechať v autobuse. Po prechode bezpečnostnou kontrolou sme všetci dostali slúchadlá. Stretli sme sa s našou poľskou sprievodkyňou rozprávajúcou po česky a návšteva najväčšieho koncentračného tábora sa mohla začať.

              Do vnútorného areálu ohradeného vysokým plotom z ostnatého drôtu sme sa dostali cez známu bránu „Arbeit macht frei“ – práca oslobodzuje. Nie však v Osvienčime. Na prvý pohľad to vôbec nevyzeralo hrozivo. Pravouhlé ulice, zazelenané stromy, tráva a vysoké domy z červených tehál. Avšak pravda zachovaná vnútri týchto barakov nejedného z nás zamrazila. Všetky tieto budovy slúžili na rôzne účely. V jednej bola kuchyňa, v druhej nemocnica, väčšina však slúžila ako čakáreň na smrť. Postupne sme vchádzali do viacerých blokov, ktoré sú už dnes prerobené na múzeá a pamätné miesta. V jednom sme videli zdokumentovanú cestu Židov na smrť. V druhom zase cely a mučiarne, v ktorých na ňu čakali. V treťom boli zachované a vystavené osobné veci, ako kufre, hrnce, šálky, hrebene... a vlasy. Takmer dve tony vlasov za jednou vitrínou.

              Toto bola len prvá časť, ktorú sme mali absolvovať. Po krátkej prestávke sme sa presunuli len o tri kilometre ďalej do druhej časti tábora – do Birkenau. Na fotkách toto miesto vždy vyzeralo dosť veľké. Na vlastné oči to bol obrovský komplex a jeho stredom viedli úplne rovné koľajnice, po ktorých kedysi prichádzali transporty. Koľajnice rozdeľovali komplex na dve časti. Na pravej strane boli drevené domy a na pravej domy z tehál. Takmer všetky slúžili na ubytovanie. Obyvatelia tábora tu však žili v katastrofálnych podmienkach. Na vlastné oči sme mali možnosť vidieť drevené prične, na ktorých spávali, spoločnú kúpeľňu či toalety, ktoré predstavovali len vybetónovaný otvor do zeme.

              Naša prehliadka sa chýlila ku koncu. Každý sme stáli s vlastnými myšlienkami a pri priestore na otázky nikomu nenapadali tie správne slová. Prehliadka koncentračného tábora spojená s výkladom a všetkými informáciami, ktoré sme dostali, obsahovala v sebe všetko to, čo sme potrebovali vidieť. Ako sa hovorí, radšej raz vidieť, ako stokrát počuť.

            • College market

            • Nevieš kam na vysokú?
              Vybrať si tú správnu výšku je pre nejedného študenta tvrdým orieškom. Preto príď medzi nás a dozvieš sa viac

              - piatok 16. 9. o 16.00 hod., aula GFŠ. Bývalí študenti gymnázia ti radi prezradia čosi o ich štúdiu na rôznych vysokých školách a to nielen na Slovensku. Máš tak možnosť dozvedieť sa mnohé doteraz nezodpovedané otázky, zistiť o čom sú odbory, ktoré si doteraz poznal len podľa názvu, spoznať špecifiká jednotlivých škôl a v neposlednom rade nadobudnúť nové kontakty, ktoré sa ti dozaista zídu. Taktiež môžeš dostať drahocenné rady, ako sa na vysnívanú školu dostať. Tešíme sa na teba.

              https://www.facebook.com/events/931716090308063/

          • Začiatok školského roka

            • Začiatok školského roka

            • MILÍ ŠTUDENTI,

              V novom školskom roku 2016/2017 začíname 5. septembra 2016 (pondelok).

              Špeciálne očakávaní a vítaní sú naši noví prváci – trieda I.A.                       

              Žiaci sa stretnú o 7.50 hod. v triedach.

              Slávnostné otvorenie šk. roka sa uskutoční o 8.00 hod.

      • Kontakt

        • Gymnázium Františka Švantnera
        • gfs@gfsnbana.edu.sk
        • +421 45 6857092, +421 948 995 094
        • Bernolákova 9, 968 01 Nová Baňa
          Slovakia
        • PaedDr. Renáta Juhásová
        • pondelok - streda: 8.00 - 15.00
          štvrtok - piatok: 8.00 - 12.00

      • Prihlásenie