Ako to celé začalo...
Bolo to ešte v decembri v minulom roku, keď nám na hodine nemčiny p. prof. Bagalová predstavila možnosť získať štipendium a ísť na tri týždne cez letné prázdniny do Nemecka. Podmienkou ale bolo natočiť video, kde sme sa mali predstaviť a povedať čo-to o sebe. Zo začiatku sa mi do toho veľmi nechcelo, predsa len sme mali na rozmyslenie, všetku tú prípravu a natočenie videa len týždeň, čo je dosť havarijný termín. Prvé dva dni som bola v tom, že nikam nejdem, ale vďaka podpore od rodiny, kamarátov a p. prof. som sa do toho obula a povedala si, že to skúsim. Samotné video sa nerodilo ľahko, lebo deň pred odovzdaním sa mi pokazil mobil, na ktorom som to mala natočené a mala som chuť ho pokaziť ešte viac, ako dovtedy bol. Na druhý deň som mala z pekla šťastie, náhodne som stretla kamaráta, ktorý mi na víkend požičal svoju kameru, takže som mohla celý víkend točiť jednotlivé spoty po celej Novej Bani. Po dvoch mesiacoch čakania sa mi ozvali, že idem. Vybrali ma. Zmocnili sa ma pocity radosti, nadšenia, ale trochu aj rešpektu z neznámeho. Mesiace sa krátili, moja úroveň nemčiny stagnovala, napätie sa zvyšovalo, ale upokojovala ma predstava, že tam nejdem sama. Spoločnosť mi robila Kika Kotorová zo sexty.
Po prílete nás na letisku čakala „armáda“ z Goetheho – Inštitútu, ktorá nás dopravila do Hohebuchu. Bola to taká malá pokojná oblasť situovaná v kukuričnom poli, ale to mi vôbec nevadilo. Celkovo nás bolo 56 účastníkov z 13 krajín sveta. Na začiatku nám dali robiť vstupný test, podľa ktorého zistili, ako sme na tom s nemčinou a zaradili nás do tried. Vyučovanie sme mali každý deň (samozrejme okrem víkendov) od 8:30 – 10:00 a od 10:30 – 12:00. Veľmi sa mi páčil ich systém vzdelávania. Keď na nás videli, že sme kaputt, netrápili nás v triedach, ale vyšli sme von a zahrali si hry, pri ktorých bola vždy sranda, trochu sme sa odreagovali a naspäť sa šli učiť. A verte mi, to boli iné výsledky. Po prvom týždni sme mali jeden večer tzv. „Länderabend“, na ktorý sme si mali každý pripraviť niečo typické pre krajinu, z ktorej pochádzame. Napríklad Turecko pripravilo ich typické jedlá, Džibutsko sa navlieklo do ich tradičných oblečení a spievalo, s Južnou Kóreou sme si všetci zatancovali Gangnamstyle. My sme v krátkosti povedali čo-to o Slovensku a pozornosť publika sme vyskúšali krátkym kvízom. Kika im nakoniec zaspievala slovenské ľudovky. Celý čas sme mali čo robiť, takže za tri týždne nuda nehrozila. Popoludnia a večery sme mali vyplnené rôznymi aktivitami, ako napríklad maľovanie, spievanie, tancovanie, výroba tričiek batikovaním, tvorivé workshopy, rôzne hry a súťaže... Jediný problém bol v tom, že sme mali na výber z troch aktivít a museli sme si vybrať maximálne jednu. Raz za týždeň sme mali hip-hopový workshop s profesionálnymi tanečníkmi – na konci pobytu sme zvládli aj jednoduchú choreografiu a dvakrát za týždeň bola možnosť ísť aj na spoločenské tance. Vyblázniť sa bolo kde, lebo každú sobotu sme mali párty. Víkendy boli tiež super, väčšinou sme chodili na výlety. Navštívili sme Technické múzeum v Mannheime, univerzitu v Heidelbergu a historický Schwäbisch Hall. O šport tiež nebola núdza, každý deň sme hrávali volejbal a chalani futbal, chodili sme na kúpaliská a raz dokonca aj na lezeckú stenu. Najlepšie zážitky mám asi zo zábavného parku Tripsdrill, kde bolo asi 30 kolotočov, na jednej húsenkovej dráhe som si stihla ledva sadnúť a už som bola dole hlavou. Ďalšia zase išla cez vodu, na čo ma, samozrejme, nikto predtým neupozornil, takže na mne nitka neostala suchá. Miestami som si pripadala ako v seriáli Krok za krokom, už mi chýbal len ten pád do guličiek. A keďže sme sa tam išli hlavne vzdelávať, na konci sme robili skúšky podľa úrovní, na ktoré sme sa vopred zahlásili. Každý robil to, na čo sa cítil a získal jazykový certifikát z A1, A2 alebo B1 úrovne. Je mi ľúto, že to už všetko skončilo, ešte by som tam rada ostala. Mám za sebou tri najlepšie týždne vo svojom živote, spoznala som úžasných ľudí z celého sveta, získala som skvelé skúsenosti a obrovské ďakujem patrí všetkým, ktorí ma po celý čas podporovali a pomáhali mi.
Simona Solčanová, IV.A
Nevieš kam na vysokú?
) s prípravami na maturitnú skúšku a my ostatní sme sa klasicky vzdelávali i cestovali za poznaním, rozvíjali okrem ducha aj telo a úspešne súťažili.
