Lyžiarsky kurz pre triedy sexta a tercia sa tento rok konal neďaleko Hriňovej v Ski centre Košútka. Ide o vychytené lyžiarske stredisko v srdci Podpoľania, ktoré ponúka takmer kilometrovú zjazdovku.
Cesta trvala niečo vyše hodiny. Všetci sme sa tešili, vyspevovali si, rozprávali sa. No pri pohľade na svah nám úsmevy z tvár zmizli. ,,Na obrázku tak strmo nevyzeral,“ vyhlásil niekto z nás, ,,Veď nemáme kde brzdiť! Akurát tak v potoku.“
Prv, než sme sa vybrali odolávať nášmu strachu zo svahu, odložili sme si výstroj v lyžiarni. Po milom privítaní zamestnancov chaty Košútka sme sa ubytovali v moderne zariadených izbách. Súčasťou každej bola kúpeľňa s vyhrievanou podlahou, skriňa, postele, televízor a malý radiátor, na ktorý sa ledva zmestili 3 páry rukavíc.
Odbila 11. hodina a všetci sme smerovali na svah, kde nás čakali učitelia. V ten týždeň boli pre nás skôr skúsenými inštruktormi a lídrami jednotlivých skupín. Podľa našich schopností nás rozdelili do skupín, v ktorých sme zostali až do ukončenia lyžiarskeho kurzu. Skupinu č. 4, čiže začiatočníkov mal pod palcom pán profesor Foťko. Pani profesorka Kopernická vládla skupine č. 3. Pani profesorka Budinská mala na starosti skupinu č. 2 a pani profesorka Juhásová skupinu č. 1, t.j. najlepších lyžiarov. V stredu ju vystriedal skialpinista Peter Gajdoš.
Po vyčerpávajúcom lyžovaní sme mohli oddychovať na izbách, ale pre nás bol zábavnejší stolný futbal. Vždy sme sa zišla nemalá partia a pozorovali sme nemotorné otáčanie futbalových panáčikov. Každý deň po večeri nás čakal program, v podobe zábavy á la sexta či tercia. Okrem toho nám dobrovoľníci horskej služby predstavili svoju prácu, pán Gajdoš čo-to prezradil o skialpinizme a spolužiaci „nelyžiari“ pre ostatných pripravili prezentácie o lyžiach a ZOH. O 22:00 bola nahlásená večierka a my, ako inteligentní gymnazisti, sme málokedy poslúchli na prvé slovo.
Avšak najhorší bol ranný budíček načasovaný na 7:30 hod. Od zobudenia sme mali len 10 minút, aby sme sa dali dokopy a vybehli von na rozcvičku. O 9:00 sme opäť zaútočili na svah. Náš strach zakrátko opadol a čoraz väčšmi sme sa tešili na vzrušenie, ktoré sme pociťovali pri bezhlavom spúšťaní dolu. Celým telom nám prúdil adrenalín. Nielen u lyžiarov, ale aj u bojovných snoubordistov sme badali pokroky. Skupinku odvážlivcov lákali skoky. Po prvých sme ako inak končili na zadku, ale potom sme pochopili princíp a skákali sme jedna radosť. V piatok sme si naplno užili poslednú lyžovačku a po obede šup domov. Čakali nás jarné prázdniny!
Andrej Bača, sexta