Aj tento rok sa krátkeho pobytu v Berlíne zúčastnili dvaja mladí študenti z Gymnázia Františka Švantnera, konkrétne Dominika Muchová zo sexty a Patrik Pricl z 3.A. Viac prezradí Dominika.
Opäť prišla na našu školu ponuka zapojiť sa do nemeckého online časopisu Klick ako redaktori a ja s Patrikom sme neváhali a túto skvelú možnosť sme prijali. Keďže je to nemecký časopis pre mládež, boli sme upozornení, že všetky aktivity, rozhovory, workshopy, a predovšetkým články budú len v nemeckom jazyku.
Všetko je vybavené, ostávalo už len zbaliť sa a odcestovať. Zo Slovenska sme odchádzali vlakom z Bratislavy 2. apríla spolu s dvomi študentmi a jedným nemeckým dobrovoľníkom z Dolného Kubína. Naša cesta trvala nekonečných 9 hodín. Po príchode do Berlína nás už čakala na Berlin Hauptbahnhof (na hlavnej stanici v Berlíne) veľmi sympatická Sophie, ktorá si nás vyzdvihla a zaviedla do hotela Transit, v ktorom sme boli ubytovaní celý týždeň.
V prvý večer každý hrdo prezentoval svoju krajinu - Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, a naši „bratia“ Česko. Samozrejme, ani my sme sa nedali zahanbiť a naše krásne Slovensko sme opísali krátkou básničkou (opäť v nemčine), ľudovou piesňou, zároveň tancom v kroji a občerstvením tradičnými slovenskými pochúťkami, ako sú horalky či chrumky.
Každý deň sme mali rôzne workshopy, počas ktorých nám vysvetľovali ako správne napísať článok, aké fotografie sú vhodné použiť, práva a povinnosti fotografov atď. Konkrétne sme sa zaoberali druhmi ako interview, rešerš či reportáž. Neskôr sme aj my sami mohli vyskúšať interview s „riadnymi“ Nemcami a spracovať ho do článku. Dovtedy sme si mysleli, že vieme nemčinu, ale akonáhle pani začala rozprávať, bolo naozaj zložité pochopiť ju. Ale pri správnej koncentrácii a načúvaní sa to dalo zvládnuť. To, ako sa nám podaril článok môžete zhodnotiť aj vy sami - je zverejnený na stránke http://blog.pasch-net.de/klick/.
Večerné hodiny sme trávili spoznávaním Berlína - Fotoalbum. Boli sme v budove Reichstag (parlament), videli sme Brandenburger Tor a istý čas sme strávili na námestí Postdamerplatz, kde ma najviac uchvátil v strede postavený prvý semafor v Európe. Viete, čím ma zaujal? Farby na tomto semafore neboli usporiadané zvislo ako v súčasnosti, ale vodorovne. Navštívili sme tiež múzeum Checkpoint Charlie, ktoré naozaj dýchalo históriou. Zobrazovalo život v období, keď bolo Nemecko rozdelené známym Berlínskym múrom. No a piatkový večer sme zavŕšili nákupmi v Primarku, kde sme sa mohli my, dievčatá, poriadne rozšantiť.
Keď opadla prvotná nervozita a hanblivosť, púšťali sme sa čoraz odvážnejšie a častejšie do rozhovorov aj s inými rovesníkmi. A netrvalo dlho a našli sme si nových priateľov z ktorejkoľvek inej krajiny. Neskôr sme sa dostávali aj do takých situácií, že sme na Slovákov a Čechov rozprávali po nemecky alebo anglicky a na inú mládež po slovensky.
Patrik: „Asi 5 min. som hovoril na chalana po slovensky v domnienke, že je to Čech, keď zrazu po mojom monológu odvetil: ,,Hm, very interesting story...“ Vtedy som si uvedomil, že tento chalan je z Estónska a asi nerozumie slovenčine
.“
Nič netrvá večne a preto aj náš krásny pobyt v Berlíne skončil. 8. apríla sme spokojní, s množstvom nových zážitkov a priateľstiev nasadli na vlak a odcestovali domov.
Ďakujeme Goetheho inštitútu za úžasnú ponuku a, samozrejme, aj našim učiteľom, ktorí nás do tohto projektu nahovorili.
Autor: Dominika Muchová